Právny poriadok definuje niekoľko závažných dôvodov pre vydedenie potomka. V prvom rade ide o trvalo nezriadený život a prípadne odsúdenie dotknutej osoby pre trestný čin, ktorého povaha nasvedčuje jeho zvrhlej povahe. Ďalej možno potomka vydediť aj vtedy, ak dotknutej osobe odmietol pomoc v núdzi.
Najčastejším dôvodom vydedenia však býva nezáujem potomka o svojich rodičov či iných blízkych príbuzných. Judikatúra sa tu opiera o formuláciu, nazvanú ako neprejavovanie skutočného záujmu. Tento termín možno ale vykladať z rôznych uhlov pohľadu a býva tiež dôvodom, kedy sa vydedená osoba domáha svojho práva na dedičstvo, pretože vina nespočíva na jeho strane. Napríklad vtedy, ak otec sa o svojho syna nezaujímal v jeho detstve či v období dospievania, bol notorickým alkoholikom, a tak sa jeho syn o svojho otca prestal zaujímať, hoci to predtým robil, a to aj z dôvodov obáv o svoje bezpečie, kedy by mohol byť otcom pod vplyvom alkoholu fyzicky napádaný.
Komplikované sú aj prípady, keď sa síce vydedený domáha svojho práva, a tvrdí, že svojich rodičov navštevoval a zaujímal sa o nich, ale nakoniec sa preukáže, že jeho návštevy boli čisto vypočítavé, aby „ťahal“ z rodičov peniaze, viedol nezriadený život, peniaze vždy prepiľal alebo prehral v hazarde, a pri každej návšteve išlo skôr o psychické vydieranie v tom zmysle, že sa rodičia o svojho potomka dostatočne nepostarali, hoci to preukázateľne nie je pravda.
Toto bola len krátka ukážka situácií, ktoré vedú k vydedeniu. V stručnosti nám naznačuje, že je nutné každý prípad posudzovať individuálne, a to najlepšie v súčinnosti napríklad s advokátom v Bratislave. Skúsení právnici už prešli mnohými podobnými prípadmi a tiež poznajú právny podtext samotného aktu vydedenia, a tak dokážu dobre posúdiť, na koho strane je spravodlivosť a podľa toho potom aj ďalej postupovať. Inými slovami, bezdôvodne vydediť potomkov skutočne nemožno, a tí sa tiež môžu svojho dedičského práva domáhať súdnou cestou.